Po smrti sú všetci hodní spomienky (aspoň v Budapešti)
streda 04. jún 2014
SÚVISIACE
Branislav Fábry: Banderovci, agresori a Liptovský Mikuláš
Martin Krno: Kandidát, akoby z neba spadol
Odskočil som si do Budapešti. Po dlhšom čase som zavítal aj na Kerepšský cintorín, čo je niečo ako Národný cintorín v Martine. Samozrejme, ak je Budapešť štyridsaťpäťkrát väčšia ako Martin (aspoň v počte obyvateľov), platí to aj pre plochu cintorína. Ale celkom určite pre veľkosť myšlienky. Na tomto mieste sa pripomínajú zmarené životy, ale aj plodné životy ľudí, ktorí pre Maďarsko niečo znamenali. V dobrom i v zlom. Pritom často je dobro pre tých „druhých“ zlo a naopak. A tak tu spočívajú hrdinovia maďarského meruôsmého roku, ale aj tí, čo ho vtedy nepochopili. Pripomínajú tu aj o pol storočia skôr popravených „maďarských“ jakobínov. My vieme svoje, boli to uhorskí jakobíni... Sú tam honosné mauzóleá veľkých Maďarov z druhej polovice 19. storočia, ktorí v slovenských očiach sú hrubozrnní šovinisti. Nehovoriac o množstve hrobov umelcov všetkých kultúrnych fachov. Pomníky majú obete prvej svetovej vojny, ale aj Maďarskej republiky rád a jej likvidátori. Je tam pochovaný Kádar a Rajk, ale aj Antal a Mádl. Pamätník a hroby majú aj hrdinovia a obete kontrarevolúcie v roku 1956 a hrdinovia a obete revolúcie v roku 1956 ...
V súvislosti s našimi slovenskými nezrovnateľnými a slávnymi primátorskými bojovníkmi s ruským morom a ich skutočne „hrdinskými“ skutkami na pietnych miestach Nicovô a Slavín som v údive a úžase zostal stáť v sektore číslo I. neďaleko Východnej stanice v Pešťbudíne. Žiaril rekonštruovanými náhrobkami a na nich päťcípe hviezdy. Oceán náhrobkov, more hviezd. Dobre čítate, cintorín padlých sovietskych vojakov sa iste s nemalými finančnými prostriedkami renovuje! V zadlženom Maďarsku, ktoré určite neprekypuje láskou k okupantom. Stavebné práce naďalej pokračujú, ale o výsledku sa nedá pochybovať. Bude to miesto, ktoré pohladí oko i dušu. A umožní zamyslieť sa nad krutosťou dopadov jedine správnych, tých „našich“ vlasteneckých rozhodnutí. Bohužiaľ, slovo vlastenectvo je často odvodené od slova vlastniť.
Konča parcely pochovaných sovietskych vojakov z druhej svetovej vojny sa skvie kaplnka s pravoslávnymi atribútmi a o niečo menšie pohrebisko opäť s ruskými a sovietskymi menami. A s vojenskými hodnosťami. Roky úmrtí svedčia o tom, že sú to hroby z nasledujúcej desaťročia trvajúcej prítomnosti Sovietskej armády v Maďarsku.
Nasledujúce fotografie ukazujú ako vyzerala „Szovjet katonai parcella“ na budapeštianskom cintoríne v nedeľu 1. júna 2014.
V pozadí „more“ hrobov sovietskych vojakov,
Stavebné povolenie
172 - Tento Hrdina ZSSR padol v októbri 1956!